Náboženstvo Praotca

,,V období zimy vás bude dlhá noc lákať zísť z pravdivej cesty Vínnej Révy a zablúdiť do temných kútov smútku a apatie. Praotec zašiel dohliadnuť na svoje nebeské viniče a neobdarúva nás tak hojne teplom svojej lásky ako po zvyšok roka.

Možno sa cítite byť sami a opustení. Ale nezabudnime, že nám Praotec vo svojej nekonečnej múdrosti daroval výhonky svojho najcennejšieho výtvoru – Vínnej Révy. V jej lahodných bobuliach zachytávame Jeho nehynúcu radosť a vďaka vznešenému umeniu našich vinárov ju zachovávame v posvätných sudoch na krušné chvíle ako je táto.

Preto keď vaše poháre naplním čírym nápojom z Praotcovho sudu, zahoďte temné myšlienky. Radujte a veseľte sa, Praotec a Pramatka sú tu  s nami a ukážu vám pravdu vo víne.”

Viera v Praotca Vínnej Révy je najrozšírenejšie náboženstvo v Kráľovstve Vína a to z dobrého dôvodu. Veď to bol práve On, kto nás zachránil zoslaním Vínnej Révy počas veľkej vody. Veď to boli práve jeho a Pramatkine deti, ktoré stvorili všetok život na zemi.

Neexistuje žiadna centralizovaná cirkev, len veľké množstvo nezávislých kláštorov a 12 biskupov, ktorí sú menovaní kráľom a vďaka tomu majú mimo duchovnej aj svetskú moc.

Legenda o prvom Sude Praotcovom

V pradávnej dobe, keď bol ešte vesmír mladý a pohár prázdny, vypĺňali prázdnotu neba len hviezdy. Najstaršia z nich sa rozhodla, že k jej vznešenému veku prislúcha rovnako veľkolepé meno a tak sa nazvala Praotec.

Praotcovi sa zapáčilo to meno tak veľmi a tak často ho dával nahlas na známosť okolitému prázdnu, až mu vyschlo v ústach. ,,Zišlo by sa z niečoho napiť,” riekol a tak vytvoril pohár. Lenže pre svoj preveliký smútok zistil, že pohár je prázdny a nemá ho čím naplniť.

Mnoho vekov strávil tvorením tých najúžasnejších nápojov, no žiaden nevedel ulahodiť jeho jazyku a uhasiť smäd.

V tom sa mu prisnil nádherný sen, v ktorom sa jeho vlasy zmenili na mocné výhonky rastliny a z nich vyrašili sýtozelené listy väčšie než dno jeho pohára. V svetle Praotcovej túžby po nápoji, ktorý uhasí božský smäd a dá silu na hlásanie jeho mena a múdrosti, prekrásna rastlina čoraz viacej rástla a na nej začali rásť zlatisté bobule, tak ťažké až sami padali do pohára.

Len čo sa prebral, začal tvoriť tento skvostný výplod spánku a stvoril Vínnu Révu. Netrvalo dlho a z jej bohatej úrody vytvoril prvý sud vína.

Hneď po prvom dúšku sa zmenila jeho preveľká múdrosť na múdrosť nekonečnú, ktorú aj začal zdeľovať svojmu okoliu. Ale naokolo nebolo nikoho, kto by ho bol počúval.

Rozhodol sa nevypiť ani kvapku lahodného nápoja, kým nenájde súceho partnera na štrngnutie a hútanie o živote.

Veru dlho plával prázdnotou, stretával ostatné nebeské bytosti, no žiadna sa nevedela vyrovnať Praotcovej múdrosti a oceniť jeho výtvor. Jedného dňa si povedal, že bez kvapky tekutej múdrosti už ďalej nepochodí. Otvoril sud a začal nalievať. Zvuk zurčiaceho vína prilákal hviezdu, krajšiu než všetky sny o Vínnej Réve dokopy, ba dokonca krajšiu než pohľad na plný pohár.

Nevedel z nej spustiť oči, až kým nebol jeho pohár plný a vzácne víno začalo pretekať do prázdnoty. Príchodzia bohyňa stvorila vlastný pohár a zachytila stratené kvapky. Praotec jej na počesť záslužného činu dal meno Pramatka a naplnil oba poháre lahodnou tekutinou.

Dvanásťkrát si štrngli a dvanásť iskier odletelo. Pramatke sa iskry zapáčili a prijala ich za svoje deti.

Aj im dali odpiť, ale sila nápoja bola obrovská a Praotcovi potomkovia podľahli opojnému spánku, ktorý dnes poznáme ako Spánok Stvoriteľov. Ich sny boli tak divotvorné až sa začali objavovať v realite. Ako boli Pramatkine deti rôznorodé, tak aj dva ich výtvory nikdy neboli rovnaké. Tak vznikol svet a všetok život ako ho poznáme dnes.

Pramatke chýbala spoločnosť jej ratolestí ale darmo sa snažila ich prebudiť. Zo spánku by ich prebral jedine ďalší dúšok Pratcovho vína, no sud bol už prázdny.

Nešťastná hviezda ronila toľké slzy,  až spôsobila veľkú povodeň, ktorá Praotcovi po jeho božské členky siahala. Neprestala kým takmer nepohasla, potom zaspala a pridala sa k svojim potomkom v ríše snov. Praotec, vidiac smútok svojej milovanej, sa rozhodol zľutovať sa nad životmi smrtelníkov a zoslal na náš svet výhonok Vínnej Révy. Na nej sa ľudia a iné bytosti uchýlili, kým neustala veľká voda. Dodnes sa po nej vieme vyšplhať, keď sa naše duše zbavia záťaže tela. Tý s najľahšiou dušou sa môžu dostať až do Sna Praotcovej Vinice a pridať sa k hostine Pramatky a jej detí.

Odvtedy Praotec každú zimu odchádza k svojím nebeským poliam, aby naplnil ďalší sud, a v lete sa vracia, aby dohliadol na svoju ženu, deti a nás.

Praotec

Boh stvoriteľ a vášnivý vinár. Ľudia  ho uctievajú hlavne prípitkami a veselicami. Je slnkom na oblohe, ktoré daruje život a dodáva sladkú chuť hroznu.

Hľadá perfektnú odrodu vína, ktoré by prebralo jeho ženu, synov a dcéry z dlhého Spánku Stvoriteľov (viď. legenda o prvom sude Praotcovom).

Pramatka

Praotcova manželka. To ona splodila 12 bohov, ktorí vytvorili život na zemi a vďaka nej sa rozhodol Praotec ukončiť svoju nebeskú púť práve pri našom skromnom svete.

Je druhým slnkom, ktoré vládne oblohe v noci. Po tom, čo jej deti upadli do Spánku Stvoriteľov, uložila sa k odpočinku, aby s nimi mohla byť aj naďalej v ríši snov.

12 detí

Legiend o Praotcových potomkoch je nespočetne veľa a ich rôznych variant je ešte viac. V jedinom, v čom sa zhodujú, je ich počet. Vďaka tomu je v Kráľovstve Vína považované za šťastné číslo práve dvanástka, aj keď väčšina rodín má radšej len jedenásť detí. Veď dvanáste dieťa Pramatky vraj zavrhlo svojich rodičov a obrátilo sa chrbtom k svojím súrodencom.

Odpočívajú po tom, ako stvorili život a vypili prvý Praotcov Sud až do dna. Vo výnimočných chvíľach sa ale ich sny manifestujú na zemi a zasahujú do životov obyčajných smrteľníkov, preto je neradno si ich pohnevať.

(Vlastné legendy a popisy Praotcových detí sú vždy vítané, ideálne ich ale poslať pred hrou pri vytváraní postavy.)

Lain

Ako najstarší syn cíti Lain zodpovednosť za slušné správanie a vzdelanosť svojich súrodencov. Väčšinu času trávi okrikovaním svojích bratov a dohováraním svojím sestrám, aby zabránil bujarému chaosu, ktorý by ohrozil život na zemi.

Je patrónom zákona, poriadku a filozofických chvíľ pri dobrom poháriku vína.

Juhla

Najstaršia dcéra. Podla legiend stvorila človeka, po tom, čo jej súrodenci vyrástli a už sa nemala o koho starať. Zlé jazyky tvrdia, že ľudia sa dožívajú tak malého veku práve preto, že o nich Juhla stratí záujem v momente, ako nadobudnú dostatok samostatnosti.

Je patrónkou matiek a plodnosti.

Vahvu

Bitkár, ktorý s radosťou predvádza svoju silu. Povráva sa, že zemetrasenia sú len ozveny jeho úderov dopadajúcich na neveriacich, ktorí urazili jeho sestry. Jeho pravé oko zdobí monokel, spomienka na jeho jediný pokus pobiť sa s Lainom.

Je Patrón bojovníkov a krčmových bitiek. Jeho vyznávači sa dajú spoznať podľa na fialovo zafarbeného pravého oka.

Category: Svet

Pridaj komentár